अन्वयः
AI
तस्मिन् विगाढे समये जनस्य ताप-अपनोद-क्षम-पाद-सेवौ स-विशेष-कान्तौ उदयस्थौ सः नृपतिः शशी च द्वौ बभूवतुः ।
सञ्जीविनीटीका (मल्लिनाथः)
जनस्येति॥ थस्मिन्समये ग्रीष्मे विगाढे कठिने सति जनस्य द्वौ सविशेषे सातिशयं यथा तथा कान्तौ बभूवतुः। कौ द्वौ? तापापनोदे क्षमा योग्या, पादयोरङ्घ्रयोः पादानां रश्मीनां च सेवा ययोस्तौ। उदयस्थावभ्युदयस्थौ स च नृपतिः शशी च ॥
Summary
AI
At that advanced time of summer, two beings became especially lovely for the people: the prosperous king Kusha and the rising moon. The service of the king's feet and the enjoyment of the moon's rays were both capable of alleviating heat and suffering.
सारांश
AI
उस भीषण गर्मी में केवल दो ही अत्यंत प्रिय और ताप दूर करने वाले थे—एक अपनी प्रजा की सेवा करने वाले राजा कुश और दूसरा उदय होता चंद्रमा।
पदच्छेदः
AI
| जनस्य | जन (६.१) | of the people |
| तस्मिन् | तद् (७.१) | in that |
| समये | समय (७.१) | time |
| विगाढे | विगाढ (वि√गाह्+क्त, ७.१) | advanced |
| बभूवतुः | बभूवतुः (√भू कर्तरि लिट् (परस्मै.) प्र.पु. द्वि.) | there were two |
| द्वौ | द्वि (१.२) | two |
| स-विशेष-कान्तौ | स–विशेष–कान्त (१.२) | who were especially lovely |
| ताप-अपनोद-क्षम-पाद-सेवौ | ताप–अपनोद–क्षम–पाद–सेवा (१.२) | whose rays/feet were capable of removing heat/suffering |
| सः | तद् (१.१) | he |
| च | च | and |
| उदयस्थौ | उदय–स्थ (१.२) | who were in a state of rising/prosperity |
| नृपतिः | नृपति (१.१) | the king |
| शशी | शशिन् (१.१) | the moon |
| च | च | and |
छन्दः
उपजातिः [११]
छन्दोविश्लेषणम्
| १ | २ | ३ | ४ | ५ | ६ | ७ | ८ | ९ | १० | ११ |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| ज | न | स्य | त | स्मि | न्स | म | ये | वि | गा | ढे |
| ब | भू | व | तु | र्द्वौ | स | वि | शे | ष | का | न्तौ |
| ता | पा | प | नो | द | क्ष | म | पा | द | से | वौ |
| स | चो | द | य | स्थौ | नृ | प | तिः | श | शी | च |
Other texts to read
About
Sanskrit Sahitya is a free, open-access digital library of classical Sanskrit literature with AI-powered tools and translations.