अजस्रभूमीतटकुट्टनोत्थितै-
रुपास्यमानं चरणेषु रेणुभिः ।
रयप्रकर्षाध्ययनार्थमागतै-
र्जनस्य चेतोभिरिवाणिमाङ्कितैः ॥
अजस्रभूमीतटकुट्टनोत्थितै-
रुपास्यमानं चरणेषु रेणुभिः ।
रयप्रकर्षाध्ययनार्थमागतै-
र्जनस्य चेतोभिरिवाणिमाङ्कितैः ॥
रुपास्यमानं चरणेषु रेणुभिः ।
रयप्रकर्षाध्ययनार्थमागतै-
र्जनस्य चेतोभिरिवाणिमाङ्कितैः ॥
अन्वयः
AI
रयप्रकर्षाध्ययनार्थम् आगतैः अणिमाङ्कितैः जनस्य चेतोभिः इव स्थितैः अजस्रभूमीतटकुट्टनोत्थितैः रेणुभिः चरणेषु उपास्यमानम् अश्वम् उपाहरन्।
Summary
AI
The horse was being served at its feet by particles of dust, raised by the constant pounding of the ground. These dust particles were like the minds of people, marked with the yogic power of minuteness (aṇimā), that had come to study the excellence of its speed.
पदच्छेदः
AI
| अजस्रभूमीतटकुट्टनोत्थितैः | अजस्र–भूमीतट–कुट्टन–उत्थित (उद्√स्था+क्त, ३.३) | by those risen from the constant pounding of the ground's surface |
| उपास्यमानं | उपास्यमान (उप√आस्+शानच्, २.१) | being served |
| चरणेषु | चरण (७.३) | at its feet |
| रेणुभिः | रेणु (३.३) | by dust particles |
| रयप्रकर्षाध्ययनार्थम् | रय–प्रकर्ष–अध्ययन–अर्थम् | for the sake of studying the excellence of its speed |
| आगतैः | आगत (आ√गम्+क्त, ३.३) | which had come |
| जनस्य | जन (६.१) | of people |
| चेतोभिः | चेतस् (३.३) | by the minds |
| इव | इव | like |
| अणिमाङ्कितैः | अणिमन्–अङ्कित (३.३) | marked with minuteness (aṇimā) |
छन्दः
वंशस्थम् [१२: जतजर]
छन्दोविश्लेषणम्
| १ | २ | ३ | ४ | ५ | ६ | ७ | ८ | ९ | १० | ११ | १२ |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| अ | ज | स्र | भू | मी | त | ट | कु | ट्ट | नो | त्थि | तै |
| रु | पा | स्य | मा | नं | च | र | णे | षु | रे | णु | भिः |
| र | य | प्र | क | र्षा | ध्य | य | ना | र्थ | मा | ग | तै |
| र्ज | न | स्य | चे | तो | भि | रि | वा | णि | मा | ङ्कि | तैः |
| ज | त | ज | र | ||||||||
Other texts to read
About
Sanskrit Sahitya is a free, open-access digital library of classical Sanskrit literature with AI-powered tools and translations.