परिम्लाने माने मुखशशिनि तस्याः करधृते
मयि क्षीणोपाये प्रणिपतनमात्रैकशरणे ।
तया पक्ष्मप्रान्तव्रजपुटनिरुद्धेन सहसा
प्रसादो बाष्पेन स्तनतटविशीर्णेन कथितः ॥

अन्वयः AI माने परिम्लाने, तस्याः मुख-शशिनि कर-धृते (सति), मयि क्षीण-उपाये प्रणिपतन-मात्र-एक-शरणे (सति), तया पक्ष्म-प्रान्त-व्रज-पुट-निरुद्धेन स्तन-तट-विशीर्णेन बाष्पेन सहसा प्रसादः कथितः ।
Summary AI When her pride had faded and her moon-like face was held in my hands, I, having no other recourse, was solely dependent on prostrating myself. At that moment, her forgiveness was suddenly announced by a tear, which, held back by her eyelashes, finally broke free and fell upon her breast.
पदच्छेदः AI
परिम्लानेपरिम्लान (परि√म्लै+क्त, ७.१) had faded
मानेमान (७.१) when her pride
मुखमुख face
शशिनिशशिन् (७.१) moon-like
तस्याःतद् (६.१) her
करकर hand
धृतेधृत (√धृ+क्त, ७.१) held in my
मयिअस्मद् (७.१) when I
क्षीणक्षीण (√क्षि+क्त) exhausted
उपायेउपाय (७.१) of means
प्रणिपतनप्रणिपतन prostration
मात्रमात्र only
एकएक sole
शरणेशरण (७.१) had as refuge
तयातद् (३.१) by her
पक्ष्मपक्ष्मन् eyelashes
प्रान्तप्रान्त tip
व्रजव्रज row
पुटपुट cup
निरुद्धेननिरुद्ध (नि√रुध्+क्त, ३.१) held back by
सहसासहसा suddenly
प्रसादःप्रसाद (१.१) forgiveness
बाष्पेनबाष्प (३.१) by a tear
स्तनस्तन breast
तटतट surface
विशीर्णेनविशीर्ण (वि√शॄ+क्त, ३.१) which fell upon her
कथितःकथित (√कथ+क्त, १.१) was announced
छन्दः शिखरिणी [१७: यमनसभलग]
छन्दोविश्लेषणम्
१० ११ १२ १३ १४ १५ १६ १७
रि म्ला ने मा ने मु शि नि स्याः धृ ते
यि क्षी णो पा ये प्र णि मा त्रै णे
या क्ष्म प्रा न्त व्र पु नि रु द्धे सा
प्र सा दो बा ष्पे स्त वि शी र्णे थि तः
About

Sanskrit Sahitya is a free, open-access digital library of classical Sanskrit literature with AI-powered tools and translations.